Príbeh legendy DeLorean DMC-12

DeLorean DMC-12 - prízrak z budúcnosti a sen každého chlapca z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. V prvom rade však sen jedného vizionára (a rebela) – Johna DeLoreana. Ten chcel dať svetu nový výnimočný športový automobil. Bohužiaľ, napokon bol na striebornom plátne úspešnejší ako na cestách. Ale, uznajme, aj dnes auto pôsobí na ľudí ako magnet. A to už uplynulo tridsaťtri rokov od ukončenia jeho výroby. 

Túžba zanechať po sebe vlastnú stopu v automobilovej histórii viedla Johna DeLoreana, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vysoko postaveného manažéra  GM, opustiť koncern a založiť vlastnú firmu, svetu neskôr známu ako DeLorean Motor Company, skrátene DMC. Dôvodom mala byť skutočnosť, že vedenie konštruktérovi zakázalo produkciu športového Pontiacu Banshee z dôvodu, že by bol až príliš veľkou konkurenciou pre americkú ikonu – Corvette. Skúseností mal tento syn rumunsko-rakúskeho prisťahovaleckého páru viac než dosť, koniec koncov, považuje sa za tzv. duchovného otca jedného z prvých muscle (pony) cars, Pontiacu GTO. 

Vývoj a výroba vlastného automobilu však spotrebuje astronomické sumy peňazí, obzvlášť ak si jeho konštruktér zadal požiadavky ako nízka cena, vysoká rýchlosť, hospodárnosť, bezpečnosť a originalita. Preto bol aj DeLorean, inak veľmi zámožný muž, nútený hľadať investorov všade po svete. Výroba sa tak napokon mala odohrávať v írskom Belfaste, nakoľko to bola práve britská vláda, kto ponúkol vhodné stimuly na začiatok produkcie. 

Na prelome rokov 1976/1977 bol predstavený prvý prototyp, alebo skôr maketa. Automobil bol pozliepaný z viacerých už existujúcich častí a bolo na nad slnko jasné, že do produkcie sa nedostanú viaceré prvky výbavy, menovite napríklad v tej dobe nie príliš bežné airbagy, ďalej nárazníky schopné odolať nárazu do rýchlosti 160 km/h, plastová karoséria no a predovšetkým motor. Ten mal byť pôvodne dvojrotorvý Wankel od Citroenu, nakoniec bol zvolený 2,8 litrový šesťvalcový agregát Peugeot-Renault-Volvo, ktorý si ale zákonite vynútil použitie prevodovky a diferenciálu z veľkých Renaultov tej doby. A to sa ukázalo byť kameňom úrazu. Znamelo to uloženie motru za zadnú nápravu a nie pred ňu, ako bolo pôvodne plánované, z čoho vyplývali nie príliš oslnivé jazdné vlastnosti. 

V tej chvíli už bolo jasné, že automobilka si s vývojom sama neporadí a bude potrebovať pomoc zvonku. Delorean sa rozhodol kontaktovať vedenia automobiliek BMW a Porsche, ich finančné ambície však boli mimo jeho možnosí. Ako ďalší vhodný partner sa javil britský Lotus, ktroý bol rapídne lacnejší a mohol vývoju ponúknuť technológie z ich vlastného modelu Esprit. Karosériu navrhol legendárny taliansky návrhár Giorgetto Giugiaro, no nebola už plastová (tým pádom aj ľahká), ale laminátová, vystužená oceľovým rámom a doplnená ikonickými nerezovými plechmi. Jej hmotnosť stúpla až o štvrť tony, čo so spojením so slabým agregátom (len 132 koní) odsúdilo auto na neúspech.

Prvým  a vlastne aj jediným modelom automobilky je model DMC-12, všeobecne známy jednoducho ako DeLorean. Jeho výroba začala v roku 1981 a pre finančné problémy bola ukončená už v roku 1983. Produkčná verzia bola na míle vzdialená prvotným ideálom Deloreana. Automobil stál 25 500 dolárov, čo bolo síce menej ako Porsche 911, ale aj viac ako Corvette. Maximálna rýchlosť bola okolo 200 km/h a zýchlenie tesne pod deväť sekúnd. V prípade použitia trojstupňovej automatickej prevodovky dokonca nad desať a to bolo málo aj na osemdesiate roky. Veľkým problémom bola aj kvalita prvých vozov, ktoré opustili továreň v Belfaste. Práve tie boli exportované najdôležitejším investorom, ktorí z toho istotne veľkú radosť nemali.

DeLorean videl ako jedinú možnosť na záchranu svojho projektu odkúpenie továrne. Keď nakoniec po mesiacoch rokovaní našiel investora, ktorý by bol ochotný preinvestovať sto miliónov dolárov, britská vláda si dala podmienku, že DeLorean musí zainvestovať aj desať miliónov zo svojich zdrojov. Prevod peňazí bol naplánovaný na dvadsiaty október 1982. Deň predtým však americká protidrogová agentúra DEA v Los Angeles DeLoreana zatkla a obvinila z drogovej trestnej činnosti. V hoteli Sheraon Plaza pri ňom našli takmer dva milióny dolárov v hotovosti, veľa kokaínu a navyše disponovali aj nahrávkou, na ktorej konštruktér vychvaľuje svoj materiál. Vieme aký mal na mysli :-)

Týmto definitívne spečatil osud svojej automobilky. Britská vláda ako aj investori chceli aspoň časť svojích financií naspäť, preto sa poskladali posledné kusy z dielov, ktoré ešte boli na sklade a predali. Dlhoročné súdne spory DeLoreana finačne zruinovali, nakoniec, šesť rokov pred svojou smrťou, v roku 1999 bol nútený vyhlásiť bankrot. Je nutné pripomenúť, že žiadne obvinenia sa DeLoreanovi nikdy nedokázali. Jednak preto, že celý obchod z drogami bol vopred zinscenovaný agentmi DEA a FBI a na konštruktéra viac-menej narafičený, jednak aj z dôvodu niektorých mocných a vplyvných investorov, ktroých si DeLorean získal na svoju stranu. John Zachary DeLorean zomrel v roku 2005 na mŕtvicu.

Prečo je však DMC-12 také známe, keď sa už na začiatku jednalo o prepadák, po ktorom navyše ostali stovky nezamestnaných a sklamaných Írov? Jednak je to jeho unikátny dizajn, ktorý stelesňuje osemdesiate roky, a potom určite aj fakt, že sa ho vyrobilo iba niečo okolo deväťtisíc kusov – zazrieť ho je vzácnosť. No predovšetkým za to môže jeho herecká kariéra. V roku 1985 si ho vybral režisér Robert Zemeckis do svojo filmu Návrat do budúcnosti, ktorý sa stal kultovým hitom, súčasťou našej popkultúry. A Delorean je jeho neodškriepiteľnou súčasťou. Mimochodom, práve minulý rok, dvatsiateho prvého októbra sa mal do budúcnosti dostať Marty McFly a Dr. Brown. Čo myslíte, dorazili?

Top